Natália Šimonová   Displaced Structures

 Výstava Displaced structures ponúka sondu do tvorby Natálie Šimonovej. Názov odkazuje na procesy premiestňovania, posúvania alebo odstraňovania prvkov z ich obvyklých situácií. Uplatňovanie a reflexia týchto postupov sú v tvorbe autorky prítomné vo viacerých rovinách. Šimonová ako východisko využíva spravidla maľbu, ktorú dopĺňa a rozširuje o ďalšie vrstvy postupne expandujúce do priestoru. Vo svojich obrazoch charakteristicky pracuje s hrdzou ako pigmentom, kolážou, kresbou a výraznými farebnými akcentmi. Ako základ kompozícií si najčastejšie vyberá prvky mobiliáru socialistických sídlisk, ulíc a ihrísk, ako napríklad preliezky, lampy, ploty alebo tribúny, ale občas sa v nich objaví aj figúra alebo náznak krajiny. Šimonová tieto prvky izoluje od pôvodného kontextu a ďalej ich využíva vo forme výrezov, vrstvenia, multiplikácie alebo ich skladá do nových konfigurácií. Týmto abstrahovaním upriamuje pozornosť na štrukturálne kvality predmetov a zároveň ponúka príležitosť pre široké spektrum individuálnych asociácií, spomienok a reflexií prostredníctvom prvkov, ktoré spoluutvárali kolektívne pamäťové rámce takmer každého z nás. Sprítomňovaním neudržiavaného, postupne sa rozkladajúceho postupne a odstraňovaného kovového mobiliáru autorka v rôznych podobách otvára otázky nášho vzťahu k týmto reliktom nejednoznačnej minulosti a úlohe pamäti v ňom.

Záujem Natálie Šimonovej o štruktúry a povrchy sa prejavuje aj vo využívaní priamych chemických a mechanických odtlačkov v dielach. Jednou z nich je špecifický proces prípravy plátna, ktoré je pred napnutím na rám vystavené oxidačnému procesu, počas ktorého sa na plátne okrem abstraktných hrdzavých máp zaznamenávajú aj odtlačky kovových predmetov a súčiastok. Okrem toho Šimonová pracuje aj s technikou frotáže. Priame záznamy rôznorodých štruktúr dlažieb a poklopov potom spolu s abstraktnými hrdzavými mapami zachytenými na papieri využíva na vo forme koláží na dotvorenie malieb alebo nimi pokrýva steny galérie. Tento proces postupnej expanzie a posúvania zaužívaných hraníc maľby ako tradične ohraničeného média pokračuje aj v priestore. Šimonová pravidelne inštaluje na výstavách konštrukcie z detských ihrísk alebo segmenty kovových plotov, ktoré sa objavujú aj v jej dielach. Inokedy vytvára nosné štruktúry z hrdzavých lešenárskych prvkov alebo betonárskych kovových sietí, ktoré slúžia ako podporné konštrukcie na zavesenie plátien. Zároveň členia a pretvárajú priestor galérie a často aj narúšajú a usmerňujú zaužívaný pohyb návštevníctva.

Adam Korcsmáros, kurátor 

Natália Šimonová (*1995, Žiar nad Hronom) absolvovala štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici v roku 2020 (ateliér Rastislava Podobu), kde momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu u Jiřího Davida. Zúčastnila sa niekoľkých workshopov na Slovenku, v Poľsku, Maďarsku, ako aj rezidencie vo Francúzsku a v Izraeli. Vystavovala na niekoľkých kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Bulharsku, vo Francúzsku či v New Yorku. Bola laureátkou súťaže Maľba roka 2020 a v súťaži Strabag Artaward International 2021 sa dostala do finále a získala Cenu uznania. Aktuálne je finalistkou ceny Nadácie Novum. Žije a tvorí v Prašiciach (okres Topoľčany).

Venuje sa tzv. expandovanej maľbe, t. z. s presahom za hranice média formou priestorovej inštalácie, komunikáciou malieb s priestorom a aktívnym zapojením diváka. Používa kombinácie klasických a neklasických médií, tradičných a netradičných výtvarných techník a postupov (uhoľ, pastel, akryl, olej, frotáž, koláž, dekoláž) a najmä hrdzu, ktorá je pre jej tvorbu charakteristická. Prechádza od figuratívneho až po abstraktné vyjadrenie vychádzajúc z pozorovania krajiny

.The exhibition Displaced Structures is a probe into the work of Natália Šimonová. The title refers to processes of relocating or removing elements from their usual situations. Application and reflection of these practices are present in the artist's work on several levels. Šimonová usually use painting as a starting point and she complements and expands with other layers gradually expanding into space. She characteristically works with rust as a pigment, collage, drawing and strong colour accents in her paintings. Furnishings of socialist housing estates, streets and playgrounds are mostly basis of her compositions. There are elements like climbing frames, lamps, fences or stands, but occasionally are also present a figure or a hint of landscape. Šimonová isolates these elements from their original context and further uses them in a form of cut-outs, layering, multiplication, or she folds them into new configurations. By abstracting in this way, she draws attention to structural qualities of objects and at the same time she offers the opportunity for a wide range of individual associations, memories and reflections through elements that have co-created the collective memory frameworks of almost everyone. In various forms, the author raises questions about our relationship to these relics of an ambiguous past and the role of memory by commemorating the unmaintained, gradually decaying and gradually removed metal furnishings.

Natália Šimonová's interest in textures and surfaces is also manifested in direct chemical and mechanical impressions in her works. One of these is a specific process of preparing the canvas, which is subjected to an oxidation process before being stretched onto the frame, during which the impressions of metal objects and components are recorded on canvas in addition to abstract rust maps. In addition, Šimonová works with the technique of frottage. She uses direct records of the diverse structures of pavements and manhole covers, together with abstract rusted maps captured on paper, in the form of collages to complete her paintings or cover gallery walls with them. This process of gradual expansion and pushing of established boundaries of painting as a traditionally circumscribed medium, continues in the space. Šimonová regularly installs constructions from playgrounds or segments of metal fences in exhibitions, which also appear in her works. At other times, she creates support structures from rusted scaffolding elements or concrete metal mesh that serve as support structures for hanging canvases. They also articulate and reshape the gallery space and often disrupt and direct the habitual movement of visitors.

Adam Korcsmáros, curator

Natália Šimonová (*1995, Žiar nad Hronom) graduated from the Academy of Arts in Banská Bystrica in 2020 (studio of Rastislav Podoba), where she is currently continuing her doctoral studies with Jiří David. She has participated in several workshops in Slovakia, Poland, Hungary, as well as residencies in France and Israel. She has exhibited in several collective and solo exhibitions in Slovakia, the Czech Republic, Austria, Bulgaria, France and New York. She was a laureate of the Painting of the Year 2020 competition and was a finalist in the Strabag Artaward International 2021 competition and received the Recognition Award. She is currently a finalist for the Novum Foundation Award. She lives and works in Prašice (Topoľčany district).

She is dedicated to so-called expanded painting, i.e. with an extension beyond the boundaries of medium in the form of spatial installation, communication of paintings with the space and active involvement of the viewer. She uses combinations of classical and non-classical media, traditional and non-traditional art techniques and processes (charcoal, pastel, acrylic, oil, frottage, collage, decollage) and especially rust, which is characteristic of her work. She moves from figurative to abstract expression based on observation of the landscape.