Medzi nami nič nové

09.02.2022

Michael Luzsicza je absolventom magisterského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením profesora Jána Triašku v ateliéry START UP, v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Výstava s názvom "Medzi nami nič nové" reaguje na feministické tendencie od 70. rokov 20.

storočia, ktoré sa zaoberali rodovou a sociálnou odlišnosťou žien, feministickým spôsobom čítania dejín nielen umenia, zobrazovaním ženy ako objektu naprieč dejinami. Žena tu nevystupuje ako rovnocenný subjekt, ale ako nemý objekt v podobe erotického a sexuálneho symbolu, ktorý je vždy "po vôli".

Autor reaguje najmä na prvú generáciu feministiek, ktorá sa venovala prevažne vizualizácii

sexuality s preferenciou vulvových foriem. Problematiku posúva do dnešného sveta internetu,

sociálnych sietí a s tým súvisiaceho rozmachu dezinformácií, (sexuálných) predátorov a pornografie. Žena zastáva rolu (s)ex-machina, stroja, objektu túžby, ktorý splní všetko, čo po nej muž a spoločnosť vyžaduje.

Mužské postavy odieva do vizuality kreslených postavičiek alebo maskotov, ktoré majú

zabávať deti. Tu obracia pozornosť práve aj na detské publikum obklopované pornografiou a

sexizmom, ktorý je všadeprítomný. Pod týmto vplyvom poukazuje na možnosť úpadku, straty

skutočného vzťahu človeka k životu, voči seba a voči ostatným. Odtrhnutie sa od reality, ktorú

nahradil virtuálny, nepravý obraz nepravej reality. Autor používa aj kreslené postavičky zo svojho detstva ako Toma a Jerryho, Teletubbies, SpongeBoba a iné, ktoré prepája s pornografickými scénami.

Celá kompozícia je odetá do pestrých farieb, ktoré na prvý pohľad môžu evokovať šťastie, radosť a potechu, ale opak je pravdou. Od klasickej maľby na plátne sa pomaly Michael posúva ku kresbe a linke, najmä na plachte. Textília bola aj typickým materiálom práve feministiek zo spomínaných 70. rokov, hlavne pre pocit mäkkosti, tepla a haptickej senzibility, ktorý sa s ňou spája. Autor však volí ostrú červenú, ktorá krvavo narúša túto nevinnosť a jemnosť bielej plachty. Podáva správu o útlaku a zneužívaní žien, ukazuje znepokojenie a nástojčivo na nás apeluje.

Cieľom performatívneho diela s názvom (Ne)vhodná rutina bol cynický presun z domácej

izolácie do izolácie pre verejnosť - uzavretého výstavného zároveň kaviarenského priestoru.

Dominantnú úlohu zohrávala dvojlôžková posteľ, teatrálne vystavená obdivu potenciálneho diváka v strede kaviarenského sedenia. Maľba sa tu stala obsahom a akciou počas nášho krátkeho pobytu v Záhrade CNK, kedy na biely nepopísaný a čistý textilný podklad, vznikol červený gestický záznam.

Autorová partnerka čelila kontrolovanej maliarskej akcii a zároveň sa stala objektom aj podkladom na tvorbu, bola plochou aj kinetickou plastikou. Na konci performancie sa z postele a závesnej maľby stali artefakt v podobe site specific inštalácie.

V sérii s názvom "Užívatelia" autor transformuje ľudské reakcie, komentáre a emócie z

digitálneho prostredia do podoby tzv. Avatarov. Remixovaním postavičiek z prostredia internetu im vytvára jedinečnú identitu, ktorá nesie znaky kritiky a satiry. Odkazuje tým aj na úbytok empatie, ktorá by nám mala pomáhať v sociálnom kontakte, schopnosť vidieť situáciu očami druhého človeka.

PhDr. Marta Hučková Kocianová