Come rain or come shine

Mária Zuberéniová

V jej tvorbe sa prvoplánovo objavuje lajtmotív/Pozn: drobný ale výrazný umelecký prvok, ktorý sa v umeleckom diele opakuje. Obvykle je to postava, udalosť alebo vec./ Často sú to známe umelecké ikony ako Venuša, Amorkovia, Putty alebo Eroskovia. Tie dáva do kontextu s lacnou iróniou. Pohráva sa s gýčom. Niekedy školácky čerpá z veľkých majstrov- Boticcelliho Apolón, Goyova vyzlečená Maja, Věstonická Venuša, Andy Warholl...Predlohy spája do nových vlastných kontestov. ,,Túžbu po konzumnosti´´ možno vydedukovať z použitých až POP- kultúrnych prvkov ako červené kozačky, gelové nechty, ošúpaný banán na pozadí ženského riflového zadku, nápisy,, Mária´´na vystrelenej rakete, kissovské pery na kvetoch, či pudlík s vyplazeným jazykom v nedefinovateľnom lone. Cítiť vnútorný konflikt. Často sú to možno nezodpovedané otázky, fantázie, či frustrácie. Byť ženou je niekedy ,,nepohodlné´. Ženu stavia do pozície sexistického objektu/často bez hlavy/, Barbie v latexovom odeve, alebo kravy s korunkou na hlave ...Upozorňuje na ňu ako na objekt, ako na niečo vábivé, lákavé a zároveň zraniteľné, krehké v tomto svete liftingového konzumizmu. Jej osobnou odpoveďou je hnev, vzbura, irónia a sarkazmus. Jej obrazy sú diárom doby, naučených stereotypov, ktorej sama je súčasťou / uplakané dievča s brnkami, laň s prebodnutou hruďou.../. Nebojí sa použiť samu seba ako predlohu. Treba vyzdvihnúť práve tento prvok ..osobná výpoveď, až nahota. V niečom nám to pripomína rozprávku od Hansa Christiana Andersena ,,Cisárové nové šaty...´´Banalita, gýč v kontraste s holou pravdou.

Kateřina Kocourková

Sa prezentuje diametrálne odlišne... Tematicky spracováva tok spomienok na svojich kamarátov, na spoločne prežité príbehy. V nich skrýva osobné bolesti, smútok. Dotýka sa existenciálnych inštinktov/ smrti, strachu, agresivity, úzkosti../ Matne odhaľuje prostredie , kde sa rozprávali alebo schovávali, kde sa TO odohralo. V jej obrazoch sa krajina objavuje v náznaku, v pozadí. Tváre NIE sú čitateľné na rozdiel od ich oblečenia. Autorka hovorí, že ,,tváre nemôžeme už vidieť, ani nahradiť...´´Spomienka časom vybledla, ale v skrini často uchovávame oblečenie z mladých čias. Z čias,, keď sme chodili spolu von´´...S niektorým oblečením sa ťažšie rozlúčime, ako s priateľmi. Mužskí protagonisti s vyholenou hlavou, neurčitými a nečitateľnými znakmi sú vtesnaní do fiktívneho prostredia. Plne reflektuje podobu dnešnej doby, mládeže, či povrchnej kultúry, niekedy na hrane s deliktom. Naschvál nás naoko vťahuje do predstieranej banality až nudy. Do sveta obývaného tými, kam už nikto nechodí...Obsahovú stránku podtrhuje silnou pastóznou, až gestickou maľbou s použitím tmavej palety a tlmených tónov. Aj v jej obrazoch má lajtmotív svoje pevné miesto- vždy sú to MUŽI s anonymným výrazom. RUKY často len hrubo naznačené červenou líniou a gestom, naznačujúce TO , čo môžu urobiť. Len OČI /sú oknom do duše ako hovorí autorka/ sú často tým nemým svedkom, ktoré nájdeme v novších obrazoch. U tejto autorky treba vyzdvihnúť nenútenú interpretáciu. Nevysvetľuje. Ponecháva rozhodné slovo divákovi, na jeho vlastnú interpretáciu toku myšlienok a ich konotácií. V Topoľčanoch sa prezentuje nápadom inštalácie zvrchu, kedy je recipient nútený pozerať na obraz zdola. Vytvára tak ďalšiu priestorovosť, ďalšiu dimenziu.

Práce oboch mladých umelkýň neboli vytvorené na rovnakú tému, ale hovoria dvomi jazykmi o rovnakej dobe. Navonok dva odlišné rukopisy, dve odlišné výpovedné hodnoty. Obe plne vystihujú dnešnú konzumnú povrchnosť, plnú kontrastov. Ich výtvarná výpoveď dáva priestor k reflexii, a podnecujú nás k zamysleniu... Zároveň nám dávajú hlbšie nazrieť do ich mladej umeleckej duše. Je za nimi hľadanie, aj mnoho nezodpovedaného. A práve hľadanie vlastného slobodného umeleckého vyjadrenia , to je práve tá nadej...Nádej, že sa rodí mladá , citlivá a vnímavá generácia , ktorá chce pomenovať a zadefinovať svoje odpovede. Buďme pozorní a zahľaďme sa do týchto obrazov, ktoré chcú možno povedať oveľa viac ako si myslíme.

Prajem im obom, aby boli nádejou do budúcna, presne tak, ako si to zvolili do názvu svojej výstavy tu v Topoľčanoch. A vám všetkým príjemný kultúrny zážitok.

kurátorka výstavy Lucia Benková